Z tieňa svojho kamarátstva s Jankom Bottom sa stal uznávaný vodca

26.08.2025

Rok zahraničných Slovákov, vyhlásených Maticou slovenskou, dáva priestor pripomenúť si významné osobnosti, ktoré formovali slovenské komunity v zahraničí, alebo iným spôsobom podporovali život našich krajanov v zahraničí. Žiaľ, mnohé z nich už dávno nie sú medzi nami, ale zaslúžili by si poctu verejného ocenenia našimi kompetentnými orgánmi. Sú tu ale ich potomkovia, ktorí sú v skromnosti veľmi hrdí na svojich predkov. Jedným z nich je aj Ivan Kováč z Lukovíšť (nar. 29.6.1880), od detských rokov súvisle až po vysokoškolské absolutórium, nerozlučný kamarát s Jankom Bottom (Ivanom Kraskom).

Pri podrobnejšom štúdiu histórie obce a jej rodín sme v ostatnom čase našli i rodinu bohatého zemana Jána Kováča, ktorý sa mohol pýšiť šľachtičským erbom. Mal vzťah k novým, pokrokovým trendom poľnohospodárskej výroby a k novým vedeckým poznatkom. Preto si dal za úlohu šikovného mladého suseda Janka Bottu (Ivana Kraska) a svojho syna Ivana Kováča nasmerovať na štúdia, ktoré prinesú potrebný ekonomický efekt aj pre ich rodnú obec. Otec Janka Bottu nebol z týchto plánov pána zemana nadšený, nemal na to peniaze, ale keď sa mu pán zeman zaviazal, že on to bude všetko financovať, nakoniec povolil. Pán zeman sa v Jankovi Bottovi videl a „doplácal“ na to aj jeho mladší syn, Ivan Kováč, ktorého otec prinútil k štúdiu tak, že nemal únikovej cesty. Po tragickej smrti zemana Jána Kováča a konfiškácii ich majetku, odišiel Ivan Kováč na začiatku 4. ročníka Chemickotechnologickej fakulty ČVUT v Prahe do Ameriky. Po prvých ťažkých rokoch života v New Yorku sa svojou usilovnosťou a aktívnym ovládaním šiestich jazykov, stal finančným úradníkom v banke : v banke Dollar Savings & Trust Co. v New Yorku. Okrem toho sa dostal v roku 1910 do Spolku slovenských vysťahovalcov v Clevelande a v roku 1914 sa stal jeho predsedom. Do Ameriky sa v týchto rokoch dostal aj finančník Ivan Daxner z Tisovca (syn Š.M.Daxnera), ktorý sa v roku 1914 stal hlavným tajomníkom Slovenskej ligy v Amerike. Ivan Kováč sa tak stal aj členom pléna tohto krajanského národného hnutia a zasadzoval sa za dôslednú emancipáciu národnostných menšín v Amerike. Spolu s Ivanom Daxnerom boli signatármi Memoranda o krivdách a požiadavkách Slovákov v Amerike. Od roku 1915 boli aj signatármi Clevelendskej zmluvy a od roku 1918 aj Pitsburskej dohody. Zároveň iniciovali aj milión dolárovú zbierku na pomoc Slovákom pri vzniku Prvej československej republiky, ktorá bola úspešná. Koncom septembra 1923 oznámila americká tlač smutnú správu, že po náhlej mozgovej príhode, opustil navždy Ivan Kováč svoju rodinu, svojich spolupracovníkov v banke, ale aj veľkú rodinu československých vysťahovalcov, ktorú ako jej predseda viedol. Na Clevelendský cintorín sa prišlo s ním rozlúčiť viac ako tisícka zarmútených, ale i vďačných slovenských krajanov. Časť jeho najbližších sa vrátila na Slovensko, do nezištnej opatery jeho blízkeho kamaráta Ivana Kraska.

Mgr. Jozef Mitter

(Podrobnejšie v poviedke : „Spomienky na básnika I. Kraska“ , vydavateľstvo SIGNIS 2025)