Vážení občania, dnes o 20:00 hod. uplynie 81. rokov od vypuknutia Slovenského národného povstania, kedy pplk. gšt. Ján Golian, vydaným rozkazom pre všetkých dôstojníkov podieľajúcich sa na prípravách povstania, čakajúcich na heslo zo slovami, "Začnite s vysťahovaním!", odštartoval túto významnú udalosť našich dejín.

Tento moment považujeme za vypuknutie SNP. Dňa 29. augusta 1944, sa už od 15:00 hod. na velení Česko-slovenskej armády na Slovensku v Banskej Bystrici, určoval vhodný moment vyhlásenia SNP, vzhľadom na fakt, že nacistické vojská vstupovali na územie SR bez väčšieho odporu a obsadzovali strategické mestá. Ján Golian rozhodol, že sa počká na prejav Ferdinanda Čatloša, ministra národnej obrany SR, ktorý mal byť o 19:00 hod. Golian očakával od Čatloša podporu.

Čatloš aj napriek tomu, že bol po celú dobu príprav na SNP, Golianom pravidelne informovaný, vediac o tom, že je všetko koordinované s odborníkmi zo ZSSR, ktorí boli vo vedení každej z povstaleckých skupín, vediac o významnej materiálnej a muničnej podpore zo ZSSR, v prejave vyzval občanov, aby nespolupracovali s povstalcami a aby prichádzajúcich nacistov vnímali, ako ochrancov.

Na tento prejav čakal celý národ a tento prejav oslabil povstalcov o cca 15-20% v početnosti, kedy sa hlavne vojaci so západu krajiny, aj napriek tomu, že deklarovali pripravenosť zapojiť sa do povstania, nakoniec rozhodli nezapojiť. Tento moment sa zásadne podpísal pod vojenský neúspech SNP.

Bola to zrada, strach, nedôvera v úspech SNP? Nejednotnosť či nedostatočné sebavedomie mladučkej, Hitlerom a Tisom vytvorenej  Slovenskej republiky?

28. októbra 1944, bolo oficiálne nacistami SNP potlačené a v horách ostalo niekoľko partizánskych skupín, bez akejkoľvek materiálnej podpory, ktoré až neskôr zásobovali postupujúce vojská Červenej armády. Skončila sa tak dvojmesačná epizóda histórie SR, ktorá by mohla padnúť do zabudnutia, ale nepadla.

My si aj dnes, 81. rokov od vypuknutia SNP uvedomujeme jeho morálny a geopolitický význam. Obyvatelia SR vtedy po 4 rokoch nemeckého jarma, tak silno zatúžili po slobode, že povstali. Povstaniu a najmä po jeho potlačení partizánom pomáhali ženy, deti proste äčšina národa, aj za cenu civilných obetí. Bolo to zatiaľ jediný krát, kedy obyvatelia SR povstali a ukázali celému svetu, že slovanská nátura je pokojná, ale drevo na nás nikto rúbať nebude.

Buďme hrdí, ďakujme a nezabúdajme!