Dňa 22. januára 2025 uplynulo 80 rokov od oslobodenia obce Lukovištia z pod nacistickej nadvlády II. Ukrajinským fontom v rámci západokarpatskej operácie, ktorej velil maršál R.J. Malinovskij. Lukovištia oslobodilo pravé krídlo uvedeného frontu, ktorého vojaci postupovali z juhovýchodu od mesta Miškovec v Maďarsku.
Národnostné zloženie II. Ukrajinského frontu Červenej armády, teda našich osloboditeľov, sa od jeho vzniku v roku 1943 neustále menilo, ale v priemere v ňom bolo 55% rusov, 17% ukrajincov, 12% bielorusov a 16% tvorili rumuni, arméni, gruzinci a ďalšie kaukazské národy. Vyšších veliacich dôstojníkov a najvyššie velenie tvorilo 80% rusov. Samotný maršál Malinovskij bol rodák s Odesy, teda ukrajinec. II. ukrajinský front sa azda najvýznamnejšie pričinil o víťazstvo v bojoch o Stalingrad, kde utrpel obrovské straty spôsobené nacistami, ale aj uzatváracími jednotkami Červenej armády riadenými príslušníkmi NKVD, ktoré trestali smrťou každého, kto mal snahu utiecť na východný breh Volgy.
Po kapitulácii poľného maršála Paulusa (Wehrmacht) došlo k zvratu v priebehu II. svetovej vojny a Červená armáda začala postupne oslobodzovať nemcami dobité územia a postupovať na západ. Vzhľadom na chýbajúce ľudské zdroje, Červená armáda verbovala priebežne na územiach, ktorými prechádzala.
Na územiach medzi riekami Volga a Don už v podstate nebolo koho verbovať vzhľadom na ťažké obranné straty ešte v dobe, keď nacisti postupovali na východ, ale na území západnej Ukrajiny bolo obyvateľstvo výrazne menej dotknuté vojnou, nakoľko nacisti v roku 1941 prešli týmto územím bez väčšieho odporu. Tu však regrutačné jednotky bojovali s veľkou neochotou pri verbovaní posíl a tak začali porušovať predpisy a násilím brali často aj 15 ročných chlapcov bez akýchkoľvek vojenských skúseností, ktorých životnosť na bojisku bola veľmi krátka. Aj z uvedeného dôvodu bola v tejto časti frontu najvyššia miera dezercie. Dezertéri sa následne často pridávali k partizánskym skupinám vedených Stepanom Banderom.
Paradoxom je, že vtedy nechceli ukrajinci bojovať proti nacistom a dnes nechcú bojovať proti rusom. Pritom stále ich niekto do vojny tlačí.
Ďakujme našim osloboditeľom za mier, ktorý na Slovensku máme, vážme si tento stav a nenechajme sa vťahovať do vojen.
Česť pamiatke všetkým, ktorí položili svoje životy za našu slobodu.